34 čím hlbšie sa do vášho bytia vryje smútok, tým viac radosti dokážete obsiahnuť. nie je pohár, v ktorom je tvoje víno, ten pohár, ktorý bol vypálený v hrnčiarskej peci 34 khalil gibran

barbara fredrickson je psychologička, ktorá pracuje na kopci unc pocket hill a študuje môj obľúbený odbor akademického výskumu pozitívnu psychológiu .

jej najnovšia kniha sa volá pozitivita a pojednáva o jej výskume, ktorý ukazuje, že existuje matematický vzorec, pomocou ktorého možno predpovedať úspech z hľadiska výroby v obchodnom zmysle alebo pocit šťastia v osobnejšom zmysle pomerom pozitívnych udalostí k negatívnym. zistila, že bod zlomu 34, v ktorom sa začínajú diať dobré veci, nastáva v pomere tri ku jednej. to sú tri pozitívne udalosti na každú jednu negatívnu udalosť.

Myslím si, že toto zistenie nám môže veľa povedať o živote, ako ho vnímať a ako ho žiť s veľkým zadosťučinením. ako hovorí Frederickson 34, ak sme si vedomí pomeru bodu zlomu, ktorý by mohol znamenať veľký rozdiel v tom, ako sa rozhodneme žiť svoj život. 34, ako by som povedal, mať tri radostné pocity ku každému negatívnemu je bod zlomu, v ktorom ľudia začínajú dosahovať svoje sny.

V našich životoch sa vždy stanú negatívne udalosti a my možno nie byť schopný s nimi čokoľvek urobiť. ale vždy máme možnosť zvýšiť silu pozitívnych udalostí v našich životoch a dokonca ich znásobiť tým, že zameriame svoju pozornosť na to, čo nám robí dobre.

pema chodron v tom, keď sa veci rozpadajú, opisuje, ako sa každodenný život sa môže zdať ako zmätená rušná ulica, premávka je rýchla vo všetkých smeroch a nevieme nájsť spôsob, ako prejsť. je to zdrvujúce a desivé.

sme tak zaneprázdnení skákaním z cesty uháňajúcim autám, že nechápeme, čo sa deje alebo ako sme prispeli k zmätku.

ale ak chvíľu sledujeme aktivitu, začneme vidieť, že v premávke sú otvory. môžeme vystúpiť na chodník a pozrieť sa objektívnejšie. a bez ohľadu na to, aká rušná je premávka, dokážeme pochopiť, že existuje prúd.

ak by sme sa na to mohli pozrieť z vrchu budovy, 39 by sme videli, že to naozaj nemá nič spoločné s u nás je to len tok energie. výzvy začíname vnímať ako súčasť dohody, ktorá nemusí byť nevyhnutne dobrá alebo zlá, len súčasť života.

Teraz sa nám okolnosti v našich životoch môžu zdať ako premávka. a často veríme, že naše milostné vzťahy by mali byť útočiskom pred týmto ruchom tým jediným miestom, ktoré by nám malo dať pokoj. ale naše vzťahy s tými, ktorí sú nám najbližší, sú skutočne najviac vyťažené a najlepšie miesto na precvičenie hľadania toku.

okrem meditácie je pobyt vo vzťahoch najlepšou praxou, ktorá nám pomôže zistiť, kde sa nachádzame. uviaznuté a čo v našich životoch nefunguje. ako píše joko Beck, americká budhistická mníška v každodennom zene

takže vzťah je skvelý dar nie preto, že robí